Srdečne Vás vítam na mojom novom a zároveň aj prvom blogu, založeného pre viaceré účely. Chcem vám prinášať rôzne správy, chcem sa baviť o rôznych filmoch, hudbe, a skrátka toto má byť pohodový blog, kde bude plynúť všetko pomaly a pokojne. Avšak vytvorenie tohto internetového denníčka pre mňa neznamená iba tvoriť a tvoriť, pretože v internete už sú miesta mojej tvorby vo viacerých oblastiach. Samozrejme, že tu dám aj niečo nové, ale budú tu zozbierané aj moje staršie výtvory z iných serverov.
Práve som ukončil základnú školu, no napriek môjmu veku to určite nebude blog o „psíčkoch a sloníčkoch“, nemyslite si. Budú sa rozoberať humánne i nehumánne veci, ľudské i neľudské názory, triviálnosti aj spletité myšlienky. Chcem tento blog rozvíjať všestranne a nezamerávať sa len na jednu vec či oblasť.
Ako ste si určite všetci všimli, môj blog nesie názov „Hunter blog“. Tak sa asi pýtate: „Po kom ide asi tak loviť?“ Ja žiaľ na lovy do prírody nechodím a nechodím loviť ani ľudí J Jediný dôvod názvu je pieseň momentálne sa rozliehajúca v mojich slúchadlách „Hunter“ od islandského živlu menom Björk. Tu sa hneď pozastavím a prezradím, že najdôležitejšia zložka môjho života je hudba, na čele so spomínanou Islanďankou. Som ochotný počúvať všelijaké názory na hudbu a interpretov a v podstate môžme hovoriť o akýchkoľvek hudobných smeroch, som svetu otvorený, aj keď sa priznám, že interpreti pubertálneho obdobia typu Blue či Britney Spears ma už absolútne nenadchýnajú.
K mojim ďalším záľubám patrí aj klasické pozeranie filmov, môžu byť rôznorodé, od takých sci-fi ako „Armageddon“ cez romatické typu „Novembrová romanca“ až po alternatívnejšie drámy v štýle „Tanečnica v tme“. Na vrcholných priečkach môjho osobného hereckého Olympu sú všestranný Johnny Depp a veľmi talentovaná Charlize Theron.
Ako málokoho sú pre mňa celkom zaujímavé aj celosvetové záležitosti: chudoba, hlad, homosexualita, vojny a pod. Záleží na tom pohnúť balvanmi spoločnosti? Samozrejme, že áno! „Kto zachráni jeden život, zachráni celý svet“, výstižné citovanie zo Spielbergovej drámy, „Schindlerov zoznam“.
A aký som vlastne človek? Ťažko sa o tom hovorí, tak v prvom rade otvorený, priamočiary, taktný, utiahnutý, melancholik od kosti s pekným IQ a v neposlednom rade hudobný maniak. Nežiadam nikoho, aby bol ako ja, pretože sám by som to nechcel. Neznášam totiž, keď niekto niekoho kopíruje, to je hanba. Každý by mal byť jedinečný, taký, aký je. Ak by všetci počúvali tú istú hudbu, pozerali tie isté filmy a mali vlastne tie isté záujmy, svet by bol jedna veľká nuda. Buď ma budete akceptovať takého, aký som, alebo nie. Z mojej strany k Vám to bude aspoň dávka snahy.
A nakoniec sa teším na to, čo spolu zažijeme a vykonfrontujeme si svoje rôznorodé názory. Brány nechávam otvorené.
Čau
p.s.: pre spriaznené duše, volám sa Martin
Komentáre